Prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc. FICS.

Vizitka

Meno: Viliam
Priezvisko: Fischer
Povolanie: kardiochirurg
Narodený: v Bratislave
Rodinný stav: ženatý
Rodina: 2 dcéry, veľmi šikovné, pekné aj múdre po mame a dosť schopné, 6 vnúčat, väčšina sú vnučky
Záľuby: zamilovaný do práce, robí ju nesmierne rád, miluje pohyb, miluje dobrých, usmievavých ľudí a šport. „Šport to je druhá polovička môjho života.“
Obľúbená kniha/autor: Milan Kundera, Směšné lásky (podtitul tři melancholické anekdoty). Túto knihu mi dala k nejakému sviatku manželka. Mnohým ľuďom opakujem, keď im niečo hovorím, poviedku, ktorá začína, „co člověka přesahuje,“ potom ide poviedka a záverečná veta: „mnoho lidí je to, co člověka přesahuje“. Mám to zafixované. Treba komunikovať s ľuďmi.
Obľúbený film: Winettou
Obľúbená farba: modrá, som Slovanista
Obľúbené jedlo: bryndzové halušky
Obľúbené zviera: pekný pes, taký vlčiak, to je majestátne zviera, samozrejme lev je kráľ zvierat, ale v našich podmienkach, taký pekný vlčiak

Máme za sebou najkrajšie sviatky v roku, ktoré mnohých z nás dosť vyčerpali, hlavne čo sa týka nákupov, upratovania a dobiehania zameškaného. Ako ste strávili Vianoce Vy?
Začnem tým, čo ste hovorili, že pred Vianocami je každý uponáhľaný. Ja sa tomu vyhýbam a väčšinou odlietam do zahraničia. Teraz som bol u Ďura Nováka, môjho bývalého asistenta, ktorý robí plastického chirurga na Floride. Hostí ma a ubytuje, dá mi všetko k dispozícii, dá mi bicykel, takže 2 týždne som sa o nič nestaral. Všetko spravili doma, takže ja som prišiel domov odpočinutý, spokojný a s veľkou srdečnosťou som poďakoval, že všetko dobre pripravili.

A aké sú tie Vaše Vianoce?
Vianoce, tie sú vždy rovnaké a vždy iné. Vianoce sú úžasné. Tie milujem. To sú najkrajšie sviatky v roku. Som birmovaný katolík, ale priženil som sa do evanjelickej rodiny a mne sa strašne páči evanjelicky obrad. Viete z čoho pozostáva? Zhasne sa svetlo, zapáli sa sviečka, najstaršia žena, v našom prípade naša mama, povie takú myjavskú riekanku, lebo ona je od Myjavy. Potom si vypijeme "hriatô". To je úžasná vec. Neviem prečo to nepijeme aj cez rok, ale len na Vianoce. Dáme si oblátky s medom, potom makové "pupance", potom príde kapustnica, klobása a všelijaké šunky a z každého sa dá málo na jeden tanierik pre smrtku, aby sme ju nakŕmili, a aby sme ju odplašili. Potom sa rozdávajú darčeky. A u nás sme zaviedli úžasnú vec. Organizujú to deti a každé dieťa alebo aj dospelý, predtým ako dostane darček, musí zaspievať, zarecitovať, niečo povedať, skrátka pestujeme ducha na Vianoce.

Dali ste si nejaké novoročné predsavzatie?
Tie si dávam každý deň. Ale v podstate chceme, aby sme boli lepší a ešte lepší. Sme vynikajúci v kardiochirurgii, na základe našich výsledkov, ja aj celý náš kolektív vôbec. Táto nemocnica je veľmi úspešná aj v inej oblasti, nielen iba v kardiochirurgii. No a potom mám jeden obrovský cieľ, ktorý som včera na tenise povedal môjmu dobrému priateľovi Ferovi Laurincovi, prezidentovi Slovenského futbalového zväzu. Som poradca pre medicínu v národnom mužstve. Je to môj cieľ a som o tom dosť presvedčený, že uspejeme v kvalifikácii. Keď neporazíme Nemcov a Čechov, tak aspoň zremizujeme. Ale ja tvrdím, že v jednom zápase s nimi vyhráme a postúpime na Majstrovstvá Európy.

Zvyknete počas sviatkov dostávať a odosielať SMS-ky? Vypínate si počas Vianoc alebo sviatkov mobil?
Telefón nevypínam zásadne nikdy a nikde. Ako šéf kliniky som 24 hodín denne a 365 dní v roku k dispozícii, aj keď som na Floride. Mobil mám zapnutý. Dosť často chodím do divadla a na kultúrne podujatia, kde to stíšim na “bzučák”. Hneď pri prvej príležitosti idem za roh a vypočujem si odkazy.  A čo sa týka vianočných SMS, samozrejme dostal som neskutočné množstvo SMS-iek, aj veľké množstvo som ich odoslal. Tento telefón, mobil, to je fantastická vec, šetrič času.

Podstatnú časť svojho života venujete srdiečku. Čo by ste odporučili našim čitateľom v dnešnej uponáhľanej a vystresovanej dobe, aby si to svoje srdiečko udržali v čo najlepšej kondícii?
Som smutný z jednej veci. Keď som chodil po Floride, videl som toľko obéznych ľudí, ako hrom. Ale čo je horšie, začínam to vidieť aj tu na Slovensku. A hlavne ženy. Obezita u ženy, vyzerá ešte horšie. To uloženie toho tuku, je také viditeľnejšie na tých miestach, kde je tuk. Je to pre mňa totálne nepochopiteľné. Chápem, že zmizli dvory. Viete ja som behával. Hodil som tašku do "baráku", a vybral som si asi 50 metrov okolo seba, na ktorý dvor pôjdem behať, hrať "guličky", naháňačku alebo čokoľvek iné. Dvory zmizli, ale ulice nezmizli a chodiť sa dá. Čiže netreba sa vyhovárať na to, že sa nemôže chodiť. Ten národ sa prestáva hýbať. Ja sa obávam, že to bude mať obrovský vplyv do špičkového športu, pretože sa bude dať vyberať z ďaleko menšieho počtu talentov ako doteraz. Ale pre mňa je nepochopiteľné, že už toľko časopisov, rádií, televízií, jednoducho píše sa o tom, čo treba robiť, vie sa čo treba robiť a ľudia si to uvedomia až vtedy, keď prídu sem, keď už majú vysoký tlak, alebo majú problémy s kĺbmi. Pohyb, pohyb a pohyb. Opakujem, prechádzať sa dá. Zrýchlená hodinová prechádzka so zrýchleným pohybom, je skoro ako ľahký beh. Čiže treba sa hýbať, netrčať len doma. Robme slovenský národ niečo, aby sme nepriberali a nepodporovali týmto spôsobom aj moju disciplínu. To hovorím aj proti sebe. Ja s veľkou radosťou tú chlopňu vymením, aj hlavne tie bypasy našijem, na zúžené alebo zatvorené tepny. Dá sa jesť mastné. Raz do týždňa, pri trojnásobne zvýšenom pohybe, aký mal človek doteraz.

Aký máte názor ako lekár - odborník a vzťah k mobilom ako užívateľ?
Ako som už povedal. Ja si neviem predstaviť existovať bez mobilu. Dokonca sa mi stala taká jedna nepríjemná príhoda na tej Floride. Mal som tričko a vo vrecku som mal mobil. Keď som sa umýval, vypadol mi z vrecka mobil do vody. Prestal ísť, nevidel som na displej. Našťastie to bol už posledný deň. Prišiel som domov a na druhý deň som si kúpil nový. Bol som 24 hodín bez mobilu a to bola hrôza. Bol som tak psychicky ovplyvnený. Čo keď mi náhodou volali z nemocnice? Čo ak niekto doma niečo potrebuje? A tak ďalej, kamaráti, nový rok, jedno s druhým, no hrôza. Kúpil som si nový, napriek tomu, že sa ten starý možno opraví.

Dá sa povedať, že vy ste prakticky závislý na mobile.
No, ako sú niektorí závislí na alkohole a cigaretách, ja som závislý na mobile. Ale je to pozitívne. Ten mobil niekedy rozhoduje o živote. Tam rozhodujú niekedy minúty, pri niektorých závažných konzultáciách mi volajú z roboty, treba si poradiť, keď je pacient na stole, čo si myslím, čo treba spraviť. Nie je to stále, lebo chlapci sú dobrí, ale niekedy sa stáva, že aj ja sa pýtam kolegov. Ja nemám monopol na rozum. Skrátka mobil okamžite rieši takúto situáciu a hovorím vám, môže zachrániť aj život.

Spomeniete si ešte na svoj prvý mobil?
Ani veľmi nie. Viete, ja sa pozerám viac dopredu ako dozadu, nepamätám sa.

Máte skúsenosť z praxe, kedy mobil zachránil ľudský život?
Sú prípady, keď skutočne treba pre akútne prípady volať S.O.S., roztrhnutá aorta, ukáže sa nejaký iný nález a chlapci zavolajú, aby vedeli, čo si myslím. Určite to zachránilo niekoľkým život.

Viete porovnať mobil a pager z hľadiska Vašej dostupnosti?
Ja som ako prednosta kliniky stále na mobile. Mám tu sekretárku, kdekoľvek idem, zahlásim, že idem na to a to oddelenie. Čiže moja sekretárka, vie o každom mojom pohybe, kde som. Pager je v poriadku. V takej nemocnici treba mať pager, nie mobil. Je to asi aj lacnejšie. V robote pager spĺňa svoj účel. Povedal by som, že je to lokálny mobil.

Ako často meníte mobil?
Nemením ho často. Teraz mi spadol do vody, tak som ho vymenil. Až teraz mi povedali, že toľko telefonujem, že po dvoch rokoch by mi mali dať nový mobil. Ani som o tom nevedel. V robote mi platia paušál tisícku, ale pretelefonujem viacej. Čiže sa o to musím začať zaujímať.

Aké vlastnosti by mal mať Váš mobil?
Mne stačí zatelefonovať, pozrieť si správu, kto mi volal. Toto sú moje hlavné činnosti. Ja sa nehrám s mobilom. Mobil pre mňa nie je hračka. Je to úžitkový predmet.

Máte obľúbenú značku?
Nemám, pre mňa je jediná podmienka, aby bol čo najmenší a najtenší.

Ktorú funkciu mobilného telefónu, a ktorú službu mobilných operátorov najčastejšie a najradšej využívate?
Volám, nechám si volať a pozriem si správu. Občas fotografovanie a sem-tam budík. Používam aj Roaming.

Máte vysnívaný mobil?
Pred Vianocami som stretol na hokeji generálneho riaditeľa spoločnosti Orange a telefonoval. Pozeral som na neho a hovorím. Odkiaľ máte takýto mobil? Je ešte tenší ako mám ja. Hovorím, že si taký chcem kúpiť. On povedal, že mi ho venuje. Tak čakám, kedy sa ozve.

Aký mate vzťah k Internetu?
Žiadny. Na to mám sekretárku. Všetky maily mi robí sekretárka a doma dcéra.

Aký spôsob komunikácie uprednostňujete?
Vo všeobecnosti určite osobný.

Máte nejaké veselú príhodu s mobilom?
Už som hovoril, ako som sa umýval a padol mi mobil do vody. Pre mňa to bolo vážne. Ale keď som to hovoril, všetci sa smiali. Pre mňa to bola tragédia.

Stalo sa, že Vás niekto telefonicky obťažoval?
Viete čo? Možno 2-3 telefonáty za posledné 2 roky. Zaujímavé, že nie viac ako 1-2 krát v poslednej dobe.

A mali ste nejaký telefonát, čo si pamätáte, ktorý Vás niečím potešil?
To sú desiatky telefonátov. Mňa ohromne poteší, keď aj teraz počas sviatkov mi zavolá kopec pacientov a povie, alebo pošle SMS-ky: pán profesor, pred piatimi, dvanástimi rokmi ste ma operovali. Mám sa dobre. Vďaka vám žijem. Som nesmierne šťastný alebo šťastná a nedá mi, aby som vám nezavolal(a) a nepoprial(a) Vám všetko najlepšie. To sú úžasné telefonáty.

Môže podľa Vás mobil spôsobiť zdravotné riziká?
Neviem o nich.

Ani čo sa týka infarktu, keď vám niekto zavolá nevhod?
Som zvyknutý na tento telefón, a niekedy sa stáva, že mi zavolajú, že pacient nedopadol dobre a som niekde ďaleko, a nemôžem prísť. Spravili všetko a nedopadlo to dobre, tak je to také nepríjemné. Vtedy treba mať pokoj. Ja som už adaptovaný aj na príjemné otázky alebo odpovede, ale aj záporné. Myslím, že dobrý chirurg, dobrý športovec, sa musí adaptovať. To platí pre každú činnosť. Ak sa neviete z nepriaznivej situácie dostať von a rýchlo ju analyzovať, ťažko môžete potom pokračovať ďalej, keď sa v dnešnej dobe všetko rýchlo točí. Musíte rýchlo analyzovať a prísť nato, čo ste spravili, kde ste spravili chybu, a rýchlo sa z toho poučiť. Prehodiť to cez palubu, lebo inak dopadne zle ďalší pacient. Toto našťastie mne nehrozí, lebo to viem v sebe skutočne rýchlo vstrebať.

Čo Vás okrem Vašej práce najviac napĺňa?
Mám rád napríklad záhradu. Kvôli tomu, aby aj dobre vyzerala, teraz posledné roky mám na to kamaráta, ale keď viem, že som 2 dni nebol vonku, s pasiou vybehnem von do záhrady a robím čokoľvek, čo treba v tej záhrade robiť. A samozrejme šport.

Ste spoluautorom knihy “So srdcom na dlani”, ktorá vyšla v roku 2001. Plánujete napísať ďalšiu knihu alebo pokračovanie tejto knihy?
Fantastická otázka. Som nadšený touto otázkou, lebo tam v kúte mám asi meter materiálu. Pani Mrázová hovorí, že už by druhá kniha nebola taká dobrá, ako tá prvá, lebo tá prvá je údajne veľmi dobrá. Chápem ju, ale tvrdím jej, že by bola ešte lepšia, len pevne dúfam, že ju presvedčím. V týchto dňoch by som chcel ísť za ňou a začať s ňou neviem koľký rozhovor, aby sme tú knihu spravili. Podporte ma prosím aj v tom. Bola to dobrá kniha?

Musím sa priznať, ja som ju nečítala, dozvedela som sa o nej až včera.
Hneď ju dostanete aj s venovaním a poprosím vás, aby ste pani Mrázovej zavolali, čo si myslíte o tej knihe.

Odchádzali sme domov s dvomi knižkami s venovaním, a hneď ako nám čas dovolil, sme ju začali čítať. Kniha sa stala pre nás drogou. Museli sme ju čítať až do konca. Napriek množstvu povinností, sme ju prečítali v rekordne rýchlom čase. Odporučujeme ju aj vám a pridávame odkaz pre pani Mrázovú.

“Neváhajte s vydaním druhej časti, lebo veľa čitateľov už netrpezlivo čaká na jej pokračovanie”.

Fotogaléria: