Závislosť na mobilnej komunikácii, závislosť ako každá iná?

Medzi najznámejšie závislosti, o ktorých dennodenne počúvame, patrí závislosť na výherných hracích automatoch, stávkovaní zápasov či workoholizmus, drogy a cigarety a mnohé iné, viac menej špecifické závislosti. Avšak ako často sa zamyslíme nad tým, nakoľko ovláda náš každodenný kolobeh mobilný telefón? Pozeráme sa zvrchu na ľudí trpiacich alkoholizmom, či drogovou závislosťou, no pritom strávime desať hodín denne surfovaním, či napíšeme 20-30 SMS správ, alebo pretelefonujeme dve tri hodiny denne a faktúra za telefón „sa šplhá nekontrolovateľne do nebies“. Máme práve my právo tvrdiť, že sme v poriadku? Nové komunikačné technológie sa podľa psychológov stávajú jednou s ďalších hrozieb dnešnej spoločnosti. Z písania krátkych textových správ sa podľa nich môže stať až patologická závislosť. Takéto a iné technológie totiž navádzajú človeka, aby sa odtrhol od skutočnosti a žil iba vo vlastnom virtuálnom svete. Ľudia začínajú považovať svoj mobil za ľudskú bytosť, pretože pre nich symbolizuje kontakt, priateľstvo a pozornosť.
 

Skúste si prečítať zopár varovných príznakov signalizujúcich, že váš vzťah k mobilu či telefonovaniu nadobudol chorobné rysy:

1. Zaujatosť mobilom alebo aktivitami, ktoré s ním súvisia.
2. Potreba telefonovať a posielať SMS na dosiahnutie príjemného pocitu.
3. Opakované neúspešné pokusy zastaviť telefonovanie alebo posielanie SMS. 
4. Nepokoj a podráždenie pri prerušení alebo zastavení aktivít súvisiacich s mobilom. 
5. Telefonovanie alebo posielanie SMS ako spôsob odpútať sa, odreagovať či zlepšiť si mrzutú náladu. 
6. Klamstvá ohľadom telefonovania. 
7. Platenie faktúr či kupovanie kreditu na úkor iných dôležitejších výdavkov. 
8. Ohrozenie sociálnych, pracovných a rodinných kontaktov, práce a kariéry. 
9. Prenášanie zodpovednosti za vyrovnávanie dlžôb v dôsledku telefonovania na iných.

Ako plynie z výsledkov britskej štúdie, o ktorej informovala agentúra AFP, pocit nespokojnosti, nervozity a podráždenosti pri zastavení aktivít súvisiacich s mobilnou komunikáciou zažíva 90 % účastníkov ankety (ak nepoužijú svoj mobil aspoň raz do hodiny). 80% respondentov pociťuje nespokojnosť tiež v prípade, ak je mobilná sieť dlhšiu dobu nedosiahnuteľná, a 84% ľudí potrebuje mať svoj telefón stále na očiach. Stratu mobilu považuje 60% opýtaných za väčšiu tragédiu ako stratu peňaženky, či kľúčov od bytu.

Príkladom „technickej, mobilnej závislosti“ môže byť príbeh 19-ročného muža, ktorý sa dostal do liečebne v britskom meste Paisley. Chlapec je závislý od „esemeskovania“ a posielania elektronickej pošty. Zo svojho mobilného telefónu totiž každý mesiac posielal približne sedemsto „esemesiek“. Za rok tak musel zaplatiť len za SMS-ky 4500 libier, teda asi 252-tisíc korún. Podobne na tom bol aj s posielaním e-mailov. Zo svojej e-mailovej schránky poslal za mesiac asi osemtisíc e-mailov. Väčšinu z nich adresoval svojej bývalej priateľke. Jeho závislosť odhalil ako prvý jeho zamestnávateľ.

Štúdie poukazujú aj nato, že napríklad u japonských teenagerov rastie stále viac neschopnosť jednať osobne tvárou v tvár. Mladí Japonci vytvárajú nový životný štýl 21. storočia založený na mobiloch, bez ktorých nedokážu existovať. Už vo veku medzi siedmym až dvanástym rokom života, používa mobilný telefón približne jedna tretina detí. Vo veku, kedy začínajú navštevovať strednú školu, je to až 96% študentov. Pre deti je, vedľa ich vlastného života, najdôležitejší mobilný telefón. Hideki Nakagawa, profesor sociológie na univerzite Nihon v Tokiu, uviedol: „ mobily sa stali pre mládež posadnutosťou, cítia sa bez mobilu neistí, podobne ako obchodníci bez vizitiek." .

Ďalšou stránkou tejto závislosti je podľa odborníkov z londýnskej univerzity krátkodobé a dočasné zníženie inteligenčného kvocientu, ktoré môže spôsobiť intenzívne posielanie správ prostredníctvom e-mailov a telefónu. Pokusov sa pod vedením univerzitných lekárov zúčastnilo 80 dobrovoľníkov, ktorí sa najskôr podrobili testom na stanovenie výšky IQ. Potom, čo určitú dobu behom inej činnosti intenzívne „mailovali" a „esemeskovali", došlo k ďalšiemu meraniu. Ukázalo sa, že sa ich IQ v priemere znížilo až o desať bodov, zatiaľ čo po skonzumovaní jednej dávky hašiša kleslo len o štyri. Vedci tento znepokojujúci jav vysvetľujú tým, že pre mozog je nesmierne ťažké zvládať viac úloh zároveň. Ten, kto neustále prerušuje prácu, aby kontroloval správy a hneď na ne odpovedal, uvádza najdôležitejší orgán myslenia do trvalého stavu pohotovosti a pripravenosti. Tým ho však pripravuje o potrebnú schopnosť koncentrácie.

Toto všetko, ale aj mnoho ďalších rizík so sebou prináša technológia a jej výdobytky. Ako zvykneme vravieť, že „všetko zlé je na niečo dobré“, v tomto prípade si dovoľujem tvrdiť, že „všetko dobré raz môže v neuváženej miere ublížiť“.